Vzkriesenie a Život


V týchto dňoch slávime udalosť zmŕtvychvstania Ježiša Krista, ktorú kresťania od počiatku vnímali v spojitosti s ich vlastným životom. Tí, ktorí očakávali iba pozemské víťazstvo Mesiáša, nechápali jeho slová a gestá. Pre nich znamenala smrť iba koniec jedného krásneho sna. Pohanský stotník, ktorý stál pod krížom Ježiša však oproti tomu nič neočakával: vnímal iba vzťah Ježiša s nebeským Otcom. A z toho pramenil jeho výrok: „Tento človek bol naozaj Boží Syn“ (Mk 15,39). To však môže autenticky vypovedať iba veriaci človek. Viera je pritom jednoznačne darom Veľkej noci. Pozýva nás k tomu, aby sme za oponou smrti a hrobu mohli vnímať Božie veľké skutky. Kristus svojím zmŕtvychvstaním (skrze svoje oslávené človečenstvo) nám pritom predstavuje cestu do nového stavu jestvovania. Jeho zmŕtvychvstanie nevnímame iba ako číru historickú udalosť, tiež nie ako prejav individuálneho osudu. Ako o tom Písmo svedčí, Kristus Pán sa po svojom zmŕtvychvstaní viackrát zjavil svojim apoštolom. V Biblii sa dočítame aj o tom, že sa Zmŕtvychvstalí ukázal naraz viac ako päťsto ľuďom, čo – oproti akejkoľvek kritike – dokazuje pravosť faktu zmŕtvychvstania Pána. Prví kresťania mali skúsenosť s Kristom práve cez prizmu udalosti jeho zmŕtvychvstania. Vnímali ho ako Pána všetkého, ktorý ostáva s nimi a nikdy ich neopúšťa. Táto skúsenosť by nás mala tiež živiť. Kristus Pán nám síce neodníme pozemské ťažkosti – veď práve tak sa k nám priblížil, že prijal na seba aj ľudské utrpenie –, predsa nás sprevádza ako živý.

Cirkev dneška je sprevádzaná touto skúsenosťou: zmŕtvychvstalý Kristus je medzi nami. Vo svetle Veľkej noci sa kresťania interpretujú ako „živí“, ktorí našli východisko z takého jestvovania, ktoré možno charakterizovať skôr ako mŕtva existencia, než život. Kresťania v Kristovi objavili pravý život. Nie ten, ktorý možno vnímať v intenciách politiky, hospodárstva, financií alebo kultúry. Nie ten, ktorý má na zreteli dosiahnutie pozemskej večnosti. Cestu k životu možno nadobudnúť výslovne skrze Ježišovu smrť. A oslobodenie sa od smrti znamená skôr vystúpenie zo svojho egoizmu a z neschopnosti na lásku. V tomto vnímaní sa Veľká noc stáva takým sviatkom, že kresťan vystúpi zo starého života a vstupuje do spoločenstva so zmŕtvychvstalým Ježišom.

Lebo Zmŕtvychvstalý žije, daruje nám život; žije a utvára spoločenstvo; žije a otvára nám budúcnosť. Zmŕtvychvstanie Ježiša Krista nám dokazuje, že Nebeský Otec prijal obetu Ježiša a oslávil ho. Pravý zmysel života nám preto dosahuje vrchol práve v službe lásky. Keď sa v práci, v trpezlivosti a nezištnej odovzdanosti stávame čoraz viac obetou pre druhých. Jej opakom je egoizmus, zatvorenosť, nespokojnosť alebo zháňanie pominuteľných radostí. Život je však ako pšeničné zrnko, ktoré musí byť zasiate a musí odumrieť, aby prinieslo bohatú úrodu a aby sa v ňom uskutočnilo všetko, čo si Boh o ňom predstavil.

Túto cestu plnej nádeje vyprosujem každému. Požehnanú Veľkú noc!


Zoltán Fóthy
farár

Späť