Sviatok všetkých svätých, Dušičky, Halloween?




Slávnosť všetkých svätých: Veriaci si 1. novembra pripomínajú svätých, ktorí nemajú miesto v kalendári alebo nie sú oficiálne vyhlásení za svätých.


Prvýkrát sa slávil v Ríme 13. mája 609, keď pápež Bonifác IV. prebral od cisára Fokasa pohanský chrám všetkých bohov, tzv. Pantheon a zasvätil ho Preblahoslavenej Panne Márii, vždy Panne a všetkým svätým mučeníkov. Pápež Gregor III. (731-741) zmenil slávenie Všetkých svätých z 13. mája na 1. novembra, keď v Bazilike sv. Petra slávnostne posvätil kaplnku k úcte všetkých svätých. Prvého novembra sa sviatok Všetkých svätých (už nielen mučeníkov) začal sláviť v 8. storočí, najprv v Írsku, potom v Anglicku. Pápež Gregor IV. (827-844) rozšíril sviatok na celú cirkev.


Spomienka na všetkých verných zosnulých – ľudovo nazývaná Dušičky: 2. novembra tento sviatok nadväzuje na Slávnosť všetkých svätých.


Spomienku na všetkých verných zosnulých zaviedol svätý opát Odilo z Cluny roku 998. Vplyvom clunyjských mníchov sa táto spomienka behom 11. storočia veľmi rozšírila. V Ríme ju prijali v 14. storočí.


Halloween: 31. október – je to niečo, čo sa prieči podstate toho, čo oslavuje katolícka cirkev a v čo by mal každý človek veriť – dobro, spravodlivosť a kultúra života. Oslavuje smrť, zdôrazňuje strach, je to zamerané na násilie a ubližovanie.


Pôvod slova Halloween je odvodené od All Hallows’ Even alebo All Hallows’ Evening, znamenajúce Predvečer všetkých svätých (31. október). Autorstvo Halloweenu, ako pôvodne pohanského sviatku, sa pripisuje starým Keltom. Dáva sa do súvislosti s ich sviatkom Samhain či Samuin. Dnešná podoba Halloweenu vznikla v Amerike. Írski a škótski prisťahovalci boli predovšetkým protestanti, ktorí neslávili cirkevné Dušičky. Vrátili sa preto k pohanskej verzii sviatku. 


Naspäť...